Pozývame vás na screening a diskusiu do Novej Cvernovky.
✶Zbyněk Baladrán, Zuzana Sekeráková Búriková (SAV), Daniel Grúň (JKS), Katarína Slezáková (JKS), Tereza Táborská (ALICE – MO UZO)
Vstup zdarma
Zbyněk Baladrán (1973) uvažuje vizuálnymi prostriedkami o spodných prúdoch kapitalistickej spoločnosti a nad svojou osobnou rolou v sofistikovaných mechanizmoch udržiavajúcich jej chod. Takmer dve desaťročia tvorí autorské filmy, ktoré by sa dali označiť ako filmové eseje. V nadväznosti na výstavu Kartografia neviditeľného (Nekrológia 2) v JKS uvedie výber svojich filmov, ktoré tvorí už takmer dve desaťročia. Spája ich záujem o odkaz ľavicového myslenia, archeologická metóda a analýza spoločenských vzťahov.
Komplexné okruhy, ktorými sa kapitál pohybuje, sú abstrahované, neuchopiteľná moc často zostáva nevidená a nepochopená. Výstava Zbyňka Baladrána sa usiluje niektoré z týchto pohybov zviditeľniť. Skúma mocenské praktiky globálneho kapitalizmu, nachádza paralely medzi špekuláciou ako modom produkcie kapitalistických spoločností a kritickým diskurzom súčasného umenia. Poukazuje na to, že inštitucionálny nekros umenia je len jedným z údov kapitalistického tela v rozklade. Nekrológiu môžeme popísať ako autorskú paravedu, ktorá sa zaoberá rozkladnými procesmi súvisiacimi s mocenskými praktikami, s perverznými pracovnými podmienkami alebo s adoráciou zbrojenia a zabíjaním uprostred čierno-bielo videného sveta. Nekrológia je zároveň bytostne spätá s kritickou revíziou aparátov, ktoré ustanovili inštitucionálnu prax múzea umenia — s jeho praktikami, dispozitívmi, naratívmi a marketingovými stratégiami.
V rámci filmov a výstavy umelec tematizuje aj prácu. V diskusii chceme nadviazať práve na tému pracovných podmienok a mocenských praktík. Radi by sme tematizovali starostlivosť ako neviditeľný a zamlčaný predpoklad udržiavajúci súčasný systém. Zameriame sa nielen na to ako neplatená starostlivá práca umožňuje udržiavanie žien a ďalších marginalizovaných skupín v chudobe, ale aj na pokusy prekonávať delenie na (platenú) prácu a starostlivosť. Zároveň chceme diskutovať, ako to vyzerá keď sa zo starostlivosti stane práca a ké dopady to má na tých a tie ktoré vykonávajú toto povolanie. Cieľom je zamyslieť sa nad tým, ako vytvárať iné spôsoby ponímania práce, ktoré emancipujú a vytvárajú nové spôsoby organizácie spoločnosti. Baladrán vo svojej výstave tematizuje rozklad a úpadok kapitalizmu. Ten môžeme vnímať aj ako zadné dvierka na prehodnotenie súčasných spoločenských a vzťahových praktík a vytvorenie nových modelov blízkosti a starostlivosti.
Ilustrace: Bára Fastrová