Judit Flóra Schuller: Following the Thoughts of Others

---

Názov – ktorý si autorka požičala z poznámky nájdenej v rodinnom archíve – naznačuje, že by sme si mali konečne priznať nemožnosť skutočnej rekonštrukcie života našich predkov. Výstava sa od hľadania nejakého druhu pravdy či skutočnosti odkláňa k zisteniu, že naša jediná možnosť je „sledovať“ pomocou fikcie a predstavivosti tieto „myšlienky iných“ a nechať sa nimi na tejto ceste viesť. Práve takto Judit Flóra Schuller znovu vytvára a premýšľa určité naratívy a motívy bez toho, aby pritom uviazla v pasci falošnej autenticity či rekonštrukcie. Výstava nepodáva ucelené rozprávanie o rodine Schullerovcov, zdôrazňuje len určité fragmenty a epizódy z jej života.

---

V tomto zmysle je výstava viac labyrintom než lineárnym príbehom, anachronickým miestom, kde sa stretávajú rôzne doby a jedna do druhej navzájom prechádza. Anachronistický aspekt času znamená, že nikdy neexistujeme len v jednej dobe, ale že sa rôzne temporality v našich životoch naopak simultánne prelínajú. Citlivosť voči rôznym vrstvám času nie je niečo, s čím prišlo súčasné umenie, ide o známy literárny postup od Marcela Prousta až po Ali Smithovú: jej kniha How to Be Both je napr. o tom, ako sa navzájom prepletajú a prelínajú životy renesančného maliara a tínedžerky. Neprekvapí preto, že sa Judit Flóra Schuller vo svojich prácach venuje aj naratívnym postupom, čo je zjavné v jej textovom diele Notes, s krátkymi, často poetickými postrehmi a vetami, ktoré pripomínajú denníkové záznamy. V spojitosti s otázkou času sa tak archívny materiál stáva priesečníkom minulosti, prítomnosti a budúcnosti. Niekedy pripomenie aj performatívny prístup: postoj Judit Flóry Schuller k minulosti a histórii svojej rodiny je vždy aktívny a kritický proces.