Môžeme ešte stále hovoriť o dichotómii virtuálneho vs. reálneho sveta? Ako veľmi sa schizofrénia podobá tomu, keď sa my sami odovzdávame virtuálnej halucinácii, pri ktorej opúšťame fyzickú realitu? Čo (ne)robíme v “reálnom” živote, keď sme v tom virtuálnom? Ktorá reprezentácia reality je naša budúcnosť?
Radovan Dranga vo svojom výstavom projekte pre (telo)cvičňu Novej Cvernovky pripravil sériu umeleckých výstupov a záznamov, ktoré sa k týmto otázkam stavajú na jednej strane priamo, na tej druhej – ambivalentne. Prečo?
———-
Umenie nových technológií so sebou zakaždým prinieslo veľkú vlnu fascinácie, no i obsahovej vyprázdnenosti. Sám Radovan neprináša explicitne osobný alebo politický kontext (teda okrem ostro kritickej narážky na crypto/NFT), ktorý by sme vedeli ľahko vidieť alebo odčítať. Zameriava sa totiž najmä na viditeľné a neviditeľné hranice. Hranice jednotlivých realít. Ako sú konštruované? Ako sú reprezentované? Ako sú videné? Kým a ako sú performované?
Umenie nových technológií so sebou zakaždým prinieslo veľkú vlnu fascinácie, no i obsahovej vyprázdnenosti. Sám Radovan neprináša explicitne osobný alebo politický kontext (teda okrem ostro kritickej narážky na crypto/NFT), ktorý by sme vedeli ľahko vidieť alebo odčítať. Zameriava sa totiž najmä na viditeľné a neviditeľné hranice. Hranice jednotlivých realít. Ako sú konštruované? Ako sú reprezentované? Ako sú videné? Kým a ako sú performované?
Od obrých – po malé, sú to práve prítomné (vý)tvory – subjekty aj objekty – fyzické aj virtuálne, na ktoré sa môžeme pozerať v týchto rôznych reprezentáciách od 3D renderu na 2D tlači, či 3D tlači po samotnú interaktívnu virtuálnu realitu, alebo videozáznamy, ktoré tieto tvory ukotvujú v čase, hoci sa voči času ako fyzickej veličine úspešne sami vymedzujú.
Ďalšou, no nemenej dôležitou dualitou, je intencia autora vs. percepcia diváka a to hlavne v spojitosti s tým, čo sa deje vo virtuálnom priestore, v ktorom vedome halucinujeme. Filozof Jacques Derrida, ktorý túto “priepasť” skúmal, hovorí o tom, že autor diela nemôže byť považovaný za jediný zdroj určujúci význam. Miesto toho navrhuje “decentralizované JA”. JA tvorené z toľkých fragmentov, koľko subjektov to JA vníma vo virtuálnom priestore priamo i nepriamo v ňom.
Ďalšou, no nemenej dôležitou dualitou, je intencia autora vs. percepcia diváka a to hlavne v spojitosti s tým, čo sa deje vo virtuálnom priestore, v ktorom vedome halucinujeme. Filozof Jacques Derrida, ktorý túto “priepasť” skúmal, hovorí o tom, že autor diela nemôže byť považovaný za jediný zdroj určujúci význam. Miesto toho navrhuje “decentralizované JA”. JA tvorené z toľkých fragmentov, koľko subjektov to JA vníma vo virtuálnom priestore priamo i nepriamo v ňom.
———-
To, že sa použitím reprodukcií a digitálnych technológií vytráca originálna aura diela (v tradičnom chápaní výtvarného diela), vieme (Walter Benjamin), ale to ako bude vyzerať budúcnosť na pomedzí realít a akú úlohu bude hrať ľudské JA v nich – nevieme. Práve preto nám autor sprítomňuje videozáznamy, vďaka ktorým môžeme celý proces tvorby tvorov, no i samotného umelca (subjekt, telo), rozložiť na jednotlivé časti v jednotlivých realitách, cez jednotlivé subjekty – druhy JA.
To, že sa použitím reprodukcií a digitálnych technológií vytráca originálna aura diela (v tradičnom chápaní výtvarného diela), vieme (Walter Benjamin), ale to ako bude vyzerať budúcnosť na pomedzí realít a akú úlohu bude hrať ľudské JA v nich – nevieme. Práve preto nám autor sprítomňuje videozáznamy, vďaka ktorým môžeme celý proces tvorby tvorov, no i samotného umelca (subjekt, telo), rozložiť na jednotlivé časti v jednotlivých realitách, cez jednotlivé subjekty – druhy JA.
V postdigitálnom svete sa dôraz z materiálnej výroby presúva na produkciu a cirkuláciu znakov naprieč rôznymi reprezentáciami. Kto ovláda znaky, kontroluje význam a informácie. Táto nová ekonómia znakov je arénou, v ktorej sa odohrávajú boje. Boje medzi biznisom a zákazníkom, medzi umelcom a verejnosťou, medzi pohlaviami. (Kenneth G. Hay)
Myslím si, že Radovan to vníma optimisticky. Využíva svoju hravosť a zručnosti na objavovanie a zdôrazňovanie týchto nuáns medzi rôznymi už dnes prítomnými svetmi. A či sa necháme uniesť vlnou fascinácie, alebo budeme ochotní venovať časť našej energie zmieneným otázkam, je už na každom z nás.
Myslím si, že Radovan to vníma optimisticky. Využíva svoju hravosť a zručnosti na objavovanie a zdôrazňovanie týchto nuáns medzi rôznymi už dnes prítomnými svetmi. A či sa necháme uniesť vlnou fascinácie, alebo budeme ochotní venovať časť našej energie zmieneným otázkam, je už na každom z nás.
———-
— Michal Huštaty (kurátor) —
— Michal Huštaty (kurátor) —
Výstava bude otvorená:štvrtky – piatky – soboty
17:00 – 19:00
Finisáž: 9.8. 2022, 19:00 Telocvičňa – Rezidenčné Centrum pre Tanec, Nová Cvernovka———-
Radovan Dranga (*1991, Bratislava) je multimediálny umelec, fotograf, sochár a pedagóg. Je absolventom Katedry fotografie a nových médií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, poćas ktorej študoval aj na Katedre fotografie Kráľovskej akadémie umení v Belgicku (KASK). Radovan aktívne pracuje s novými médiami a priestorovou inštaláciou. V jeho tvorbe je cítiť implementáciu najnovších technológií v umení. Zaoberá sa predovšetkým estetikou káblov, s ktorými pracuje ako základným stavebným kameňom pre svoje objekty, zátišia alebo fotografiu. Sú takisto jeho zdrojom fascinácie rovnako ako cyper-punk, solar- punk, nová technológia a budúcnosť planéty a jej zachovanie. Okrem káblov ako hlavného materiálu, sa Radovan všeobecne zameriava na materialitu jeho objektov a proces jeho práce, v ktorej často naráža na dystopický svet, kde technológie žijú a milujú.
————-
Radovan Dranga (*1991, Bratislava) je multimediálny umelec, fotograf, sochár a pedagóg. Je absolventom Katedry fotografie a nových médií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, poćas ktorej študoval aj na Katedre fotografie Kráľovskej akadémie umení v Belgicku (KASK). Radovan aktívne pracuje s novými médiami a priestorovou inštaláciou. V jeho tvorbe je cítiť implementáciu najnovších technológií v umení. Zaoberá sa predovšetkým estetikou káblov, s ktorými pracuje ako základným stavebným kameňom pre svoje objekty, zátišia alebo fotografiu. Sú takisto jeho zdrojom fascinácie rovnako ako cyper-punk, solar- punk, nová technológia a budúcnosť planéty a jej zachovanie. Okrem káblov ako hlavného materiálu, sa Radovan všeobecne zameriava na materialitu jeho objektov a proces jeho práce, v ktorej často naráža na dystopický svet, kde technológie žijú a milujú.
————-
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Partnerom projektu je Bratislavský kraj.
Partnerom projektu je Bratislavský kraj.