BULLETIN

Mauricio Kagel – Die Stücke der Windrose pre salónny orchester (1988-1994)

Actually I feel a bit alien everywhere – not completely, but enough to tak of „latent alienation“. (M. Kagel)

Mauricio Kagel (1931 – 2008) bol skladateľom, ktorému sa podarilo priniesť iný pohľad na veci bežné a zaužívané. Vďaka posúvaniu hraníc chápania niektorých pojmov, či hudobnýchžánrov (balet bez tanečníkov, pantomimické hranie na nástroje) sa Kagel zaslúžil o lepšiu otvorenosť európskej klasickej hudby. Skúmal diela starých hudobných klasikov a hľadal veci, ktoré sa v ich hudbe neobjavovali, respektíve ktorým sa vyhýbali. Vo svojich kompozíciách na ich diela nadväzuje, imituje a tak na nich odkazuje.

Kompozícia bola pre Kagela „polyfóniou možností“, pri ktorej nikto nemá pravdu a nik nemôže povedať, že vytvára tú správnu hudbu. Partitúru považoval za akýsi telegram či kód pre interpreta, preto je nutné zapísať dielo tak, aby ho hráč vedel správne prečítať, preniknúť do jeho podstaty a tak ho interpretovať. V skladbách dbal na dobré načasovanie,čo vychádzalo najmä z jeho skúseností s komponovaním filmovej hudby. I keď sa časové ohraničenia môžu zdať na prvý pohľad limitujúce, u Kagela boli zároveň spúšťačom fantázie.

Všetky spomínané náhľady na hudobnú kompozíciu iste pramenili z Kagelových životných skúseností. Vyrastal v Argentíne, kde jeho rodičia kvôli židovskému pôvodu emigrovali z Ruska. Tu získal základné hudobné vzdelanie u viacerých súkromných učiteľov a vyštudoval filozofiu a literatúru. V roku 1957 sa presťahoval do Kolína, kde sa postupne zoznámil s európskym hudobným i všeobecným vnímaním sveta. Kontrast vyrastania v Južnej Amerike a následného žitia v Európe poskytol skladateľovi výdatný zdroj nápadov, ktoré postupne realizoval vo svojich kompozíciách, napríklad i v Die Stücke der Windrose.

Aké krajiny zobrazujú jednotlivé časti na kompase?
Süden má evokovať oblasti stredozemného mora k čomu Kagel využíva i rytmy tarantely, ktorá v pomalých tempách stráca svoju tanečnosť.

Südwesten zobrazuje regióny, ktoré Kagel predtým dobre nepoznal a chcel sa o nich dozvedieť viac – od západného Mexika, cez Fidži, Západnú Samou i Novú Kaledóniu.

Štandardný zvuk nástrojov kontrastuje s využitím exotickejších bicích a dychových nástrojov. Bicista má v tejto časti široký priestor na vyhranie sa so zvukom jeho palety nástrojov.

Westen sa spája so západom v našom klasickom ponímaní a teda Amerikou. Môžeme tu počuť prelínanie sa africkej hudby, ragtimu, jazzu a mnoho ďalšieho. Pri komponovaní tejtočasti mal Kagel víziu etnickej a lingvistickej rôznorodosti amerického územia. Odlišné prvky, ktoré spolu nažívajú v jednej kompozičnej štruktúre, podobne ako ľudia na kontinente.

Nordwesten odkazuje na hudbu juhoamerických indiánov spod Ánd. Časť otvára úder na bicie, na ktorý sa napoja ďalšie nástroje využívajúc bicie efekty. Rytmus a melódia, zvukovo deformovaná spôsobom tvorenia tónu, pripomínajú rituálny ceremoniál. Ten vystrieda bujará, sťaby tanečná zábava, ktorá skončí pískaním melódie.

Norden je vyjadrením toho, čo si Kagel predstavoval pod pojmom Sibír. Počas jeho štúdiíčítal knihu o histórii náboženstva, v ktorej sa nachádzali i mýty zo Sibíru. Boli v nej aj zmienky o šamanoch a ich magických bicích. Kagel chcel v tejto časti akoby zhudobniť to ako si vizualizoval knihu pri čítaní. Z Mongolskej časti Sibíru sa v závere dostaneme na Inuitskú slávnosť v Hudsonovom zálive.

Nordosten sa počas Kagelovho detstva spájal s Brazíliou, v ktorej sa mu hudba zdala vždy melancholická a plná smútku, čo sa snažil dosiahnuť i v tejto časti.

Osten vychádza z idei predstavenia krajín, ktoré vidí cestujúci vo vlaku smerujúc zo Zakarpatskej oblasti až do Fínskeho zálivu. Rýchlo sa meniace melódie a rytmy zobrazuje frekvenciu striedajúcich sa dedín a oblastí za oknom vlakového kupé.

Südosten má evokovať pohľad z Karibiku naprieč Kubou, Kolumbiou, Venezuelou, Surinami, Guyanami do Amazónu. Zároveň sa však dostávame cez Atlantik i do Afriky, odkiaľpochádzajú dnešní Afro-kubánci. Tento myšlienkový oblúk je hudobne vyjadrený aj využitím motívov inšpirovaných zvukovosťou africkej marimby a kalimby.

V hlavách viacerých sa možno vynára otázka prečo je tento hudobne komplikovaný a pre svoju dĺžku i poslucháčsky náročný cyklus určený obsadeniu salónneho orchestra. Takéto orchestre si asi viacerí spájame s ľahšou hudbou, ktorá znela v salónoch ako kulisa, či zábavná hudba. Štandardne sa repertoár orchestra skladal z pochodov, valčíkov, aranžmánov časti opier a pod. Sám Kagel mal salónny orchester zafixovaný ako médium na interpretáciu zahraničnej, v jeho prípade európskej hudby.V Argentíne zažil ako orchestre hrali španielsku, provensálsku, či východoeurópsku hudbu na trhoch. Kagel sa preto rozhodol spojiť historické konotácie so svojimi zážitkami a skúsenosťami. Priniesol tak iný pohľad na potenciál salónnej hudby a zároveň i iný pohľad na chápanie hudobného sveta a všeobecných pojmov

Sloboda, Matej (1988) – slovenský skladateľ a dirigent. Študoval kompozíciu na VŠMU v Bratislave (Ivan Buffa), na Kunstuniversität v Grazi (Beat Furrer) a na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni (Detlev Müller-Siemens). V súčasnosti je interným doktorandom na JAMU v triede prof. Iva Medka. Jeho tvorba zahŕňa skladby v obsadení pre orchester, komorný súbor, sólový nástroj, zbor, komorné zoskupenie s výrazným sólistickým nástrojom ako aj elektronické a multiinštrumentálne improvizované diela. Jeho skladby sú medzinárodne uvádzané na festivaloch ISCM 2018 – Peking – Sonic Cells on a structured surface pre basklarinet a orchester (Čína), ISCM 2016 – Tongyeong – Bagately pre sláčikové kvarteto (Južná Kórea), Melos-Étos, Nová slovenská hudba a iné. Spolupracoval s poprednými umelcami ako Y. Liu (CHN), M. Paľa, M. Šimko, B. Dugovič, I. Šiller, E. Ginzery, s dirigentmi M. Jacquot (FRA), I. Buffom, M. Lejavom, Š. Sedlickým, K. Ilievskym a telesami Tianjin Symphony Orchestra (CHN), Gaia Quartet (KOR), Quasars Ensemble, EnsembleSpectrum, Mucha Quartet. Ansámbel Asynchrónie je pravidelným uvádzačom jeho diel. Matej Sloboda sa zúčastnil na medzinárodných skladateľských kurzoch v Trsteniciach (P. Adriaansz, U. Krieger, I. Medek), vo Varšave v rámci festival Varšavská jeseň (M. Długosz, Z Krauze) a so skladateľmi ako T. Murail, K. Saariaho, G. F. Haas konzultoval svoju tvorbu. Od založenia komorného súboru EnsembleSpectrum (2012) je jeho umeleckým vedúcim a dramaturgom. S ním vystupuje na koncertoch a festivaloch dedikovaných súčasnej hudbe doma aj v zahraničí. Ako dirigent uvádza diela zahraničných a slovenských autorov, ktorých väčšina boli slovenské alebo svetové premiéry. Skladba venovaná flautistke Eve Hruškovej Rhythm.Diagonale pre basovú flautu, video a komorný súbor vyšla na debutovom CD EnsembleSpectrum – New Dawn a v roku 2019 bola ocenená Cenou Jána Levoslava Bellu za kompozíciu. Od roku 2019 tvorí s Lenkou Novosedlíkovou a Evou Hruškovou zoskupenie Critical Band.

EnsembleSpectrum je komorný súbor špecializujúci sa na hudbu 20. a 21. storočia. Vyvinul sa z túžob študentov VŠMU uvádzať menej známe diela, ktorých zdolanie často predstavuje mentálnu a technickú výzvu. Iniciatíva pre založenie súboru vznikla v triede improvizovanej hudby Daniela Mateja. Dnešní členovia súboru študovali alebo absolvovali na vysokých hudobných školách (VŠMU, Guildhall School of Music and Drama, Kuntuniversität Graz), profesionálne pôsobia v rôznych slovenských orchestroch a telesách. Umeleckým vedúcim je skladateľ a dirigent Matej Sloboda, ktorý je zároveň aj dramaturgom koncertného programu. Od svojho vzniku v roku 2012 premiérovo uviedli vyše tridsať nových diel, spolu s množstvom slovenských premiér zahraničných autorov. Aktívne sa zúčastnili niekoľkých improvizačných projektov, ako napríklad workshop Eddieho Prévosta na festivale NEXT. Predstavili sa na viacerých hudobných festivaloch – Melos-Etos, Nová slovenská hudba – Epoché, Konfrontácie, Orfeus, Asynchrónie, Bach Tribute. Repertoár súboru obsahuje slovenských autorov predstavujúcich avantgardu 60. rokov (J. Sixta, I. Hrušovský, V. Bokes) a zahraničných autorov hudby 20. a 21. storočia, ako C. Debussy, D. Milhaud, G. Grisey, Ph. Hurel, H. Abrahamsen, A. Schnittke, S. Sciarrino.. Uvádzajú tiež diela mladých autorov a iniciujú vznik nových skladieb, ktoré sú obsahom debutového CD – NEW DAWN.