Príbeh, ktorý ničí náš svet

Náš dnešný pohľad na svet sa zrodil približne pred 500 rokmi, v mysliach brilantných priekopníkov novovekej civilizácie – Koperníka, Keplera a Galilea. Priniesol so sebou množstvo pozitív v podobe bezprecedentného nárastu individuálnych slobôd a rovnako bezprecedentného kvantitatívneho nárastu poznatkov a možností vo všetkých empiricky orientovaných oblastiach ľudskej činnosti. Tento epochálny posun smerom vpred so sebou ale priniesol aj množstvo problematických aspektov. V čisto mechanicky orientovanom kozmologickom rámci, v ktorom chýba akákoľvek základňa pre duchovné, morálne a estetické hodnoty, sa človek ľahko stáva obeťou čisto utilitárneho uvažovania redukujúceho základné ľudské motivácie na prízemný egoizmus. V odčarovanom svete zbavenom subjektivity a vnútorného rozmeru je všetko dovolené a nič nebráni tomu, aby aj tie najväčšie skvosty nášho kultúrneho a prírodného dedičstva neboli premenené na prostriedky patologickej konzumnej spotreby.

Na čom je postavený náš moderný pohľad na svet? Dokážeme si predstaviť, že niektoré aspekty nášho videnia sveta sú už vo svojich základoch hlboko problematické a že tak ako v prípade stredovekého presvedčenia, že Zem je stredom vesmíru, aj niektoré dnes samozrejmé predpoklady o povahe sveta a skutočnosti ešte len čakajú na svoje prekonanie? Čo ak nielen dnešná morálna, sociálna a ekologická kríza, ale aj naša existenčná úzkosť a rastúca izolovanosť v medziľudskej oblasti súvisia s našim videním sveta? Kým skutočne sme? Akú budúcnosť chceme spoločne tvoriť? A aký pohľad na svet by nám mohol pomôcť sa do tejto budúcnosti dostať?