Výstava skúma angažované a kontemplatívne postupy Júliusa Kollera, jeho vízie politicky-spravodlivejších a ekologickejších svetov a prepája ich s poetikami širokého spektra medzinárodných umelcov a umelkýň.
Vystavujúci umelci a umelkyne: Noor Abed, Basel Abbas a Ruanne Abou-Rahme, Shiraz Bayjoo, Cihad Caner, Cansu Cakar, Cian Dayrit, Merve Iseri, Július Koller, Emma McCormick-Godhart, Ezra Šimek, Amol K. Patil
Kurátorka: Canan Batur
Trvanie výstavy: od 9. júna do 25. augusta 2023
Riekou vyteká
do bažín a plytčín Karibiku.
Nepamätajú si telo
vody
No stoja s nohami na zemi
oproti
Toku mýtického, bájneho mora
Robert Duncan, Kontinent
Spoločným menovateľom archívu JKS a dielami súčasnej umeleckej praxe je „imaginatívna geografia”. Na strane Kollera ide o hľadanie bájnej Atlantídy či jeho metaforický pohyb od Stredozemného mora k Bermudskému trojuholníku. Na strane vystavujúcich umelcov a umelkýň sa objavuje najmä ich vzťah k hraniciam (krajín), ich neustálemu pretváraniu, ktorý sťažuje vzájomnu sociálnu či ekologickú solidaritu. Uvedomujú si, že hladina vody vystúpi a pravdepodobne zničí existujúce spoločenské vzťahy – ako budú potom vyzerať tie nové?
Výstava sa pokúša prehĺbiť kritické povedomie o kozmohumanizme, futurologickom myslení a alchýmii. Ukazuje smerom k regenerácii živých vzťahov. Prináša alternatívne budúcnosti, čerpajúc zo záznamov minulosti.
Epocha charakterizovaná zmenami terénu, ustupujúcimi pobrežiami, uhlíkom saturovanými oceánmi a topiacim sa ľadom si vyžaduje, aby sme sa zamysleli nad tým, čo tu ostane „po nás“ a teda, čo je podstatou archívneho záznamu. Výstava sa tak zároveň snaží reflektovať kľúčové otázky týkajúce sa archívov všeobecne – inertné a aktívne spôsoby odporu, transformačný potenciál rozširovania kolektívnych dejín za hranice dominantných spôsobov vymazávania, ako aj vložené zdanlivé ticho a úložiská malej vybranej časti mimoriadne zložitej minulosti.