Areál Novej Cvernovky ukrýva viacero umeleckých diel, ktoré vznikali v rôznych obdobiach a z rozličných dôvodov. Niektoré boli vytvorené priamo pre budovu, iné sem prišli až po rokoch z iných miest. Spoločne rozprávajú príbeh architektúry, umenia aj premeny samotného areálu.

Objekt dnešnej Novej Cvernovky bol postavený v roku 1947 podľa projektu významného československého architekta Vladimíra Karfíka (1901 – 1966) ako administratívna budova spoločnosti Dynamit Nobel. V 50. rokoch bol upravený pre potreby Strednej priemyselnej školy chemickej. Práve v tomto období pribudli do areálu aj prvé umelecké diela.

Prvé sochy v areáli

Ženský akt (Ján Nagy, 1960)

Socha patrí medzi školské práce študentov sochárstva na VŠVU v Bratislave. Nagy zachytáva náročný psychologický moment cudnosti – žena skláňa hlavu, odvracia pohľad a rukami si zakrýva telo. Socha vyjadruje zároveň zraniteľnosť aj prirodzenú krásu ľudského tela. Momentálne  prebiehajú reštaurátorské práce.

Čítajúca (autor neznámy, 1960)

Spôsob spracovania, kompozícia aj námet naznačujú, že ide pravdepodobne o študentskú prácu z ateliéru reliéfneho sochárstva Rudolfa Pribiša. Reliéf je dnes nesprávne osadený v opačnej orientácii a jeho povrch je zarastený machom a vegetáciou, čo výrazne sťažuje čítanie detailov.

*Momentálne prebiehajú reštaurátorské práce.

Kanec (Ladislav Berák, 1962)

Ladislav Berák bol vášnivým poľovníkom a jeho dôkladné pozorovanie zvierat sa výrazne odráža aj v jeho tvorbe. Realistické stvárnenie kanca vychádza zo znalosti pohybu aj správania zvierat v prirodzenom prostredí.

Novšie prírastky

ČSAD (Juraj Meliš, 1982)

Typosocha vznikla pre autobusovú stanicu Nivy a do areálu Novej Cvernovky bola presunutá v roku 2017 počas jej rekonštrukcie. Podľa historika umenia Matúša Schmidta ide o typografiu v pohybe – dynamicky komponované písmená symbolizujú rýchlosť autobusovej dopravy. Každé písmeno má vlastnú výšku aj líniu, pričom z bočného pohľadu vytvára vlastnú „cestu“.

Opelenie (Matúš Kurdel, 2022)

Monumentálny oceľový objekt vznikol pôvodne pre výstavu Vystavenisko. Následne bol umiestnený v areáli Novej Cvernovky, kde sa stal výraznou súčasťou panorámy od Račianskej ulice.

Vo svojej tvorbe Matúš Kurdel pracuje najmä s oceľou, nerezou a ďalšími priemyselnými materiálmi, ktoré prepája s organickými motívmi a archetypálnou symbolikou.

*Dielo sa už nenachádza v areáli Novej Cvernovky. Je dočasne umiestnené na Starom trhu v Modre.

Vonku (Ludmila Pohlová, 2024)

Najnovším prírastkom sú dve betónové figurálne sochy detí, ktoré dnes stoja pri vstupe do internátu pri Žirafke. Zobrazujú súčasné deti fascinované technológiami – zachytávajú krátky moment hry, keď sa na chvíľu zastavili, no ich pozornosť zostáva upriamená na moderné hračky.

Suť-echá (Juraj Hariš a Matúš Kurdel, 2020)

Interaktívny objekt Suť-echá približuje princíp suťomlatu – inovatívneho materiálu, z ktorého vznikol nový povrch parku pod Palmou. Dielo je modelom v skutočnej veľkosti a umožňuje nahliadnuť do skladby recyklovaného materiálu, jeho vrstiev aj vlastností.

Rovnako ako samotný suťomlat sa skladá z približne 97 % stavebného odpadu. Oceľový podstavec vznikol z výstuže pôvodného betónu, oceľové platne boli súčasťou elektroinštalačných stupačiek bývalej školy, sklenená tabuľa kedysi slúžila ako okenná výplň a stredom objektu vedie zrecyklovaná vodovodná rúra. Jediným novým prvkom je ventil, ktorý umožňuje simulovať dážď a ukazuje schopnosť materiálu zadržiavať vodu aj hranicu jeho nasýtenia.

Dielo vzniklo v roku 2020 v rámci festivalu Nasuti ako súčasť sprievodnej výstavy Attack Decay Sustain Release. Dnes je súčasťou areálu Novej Cvernovky a pripomína možnosti opätovného využitia stavebných materiálov aj udržateľného prístupu k architektúre a verejnému priestoru.

This Is Not a Game (Roberta Andrášková, 2025)

Dielo This Is Not a Game pracuje s motívom detského ihriska ako symbolu bezpečia, hry a spoločných spomienok. Jeho základom je autentický segment detskej preliezky, ktorý autorka deformuje a vychyľuje z rovnováhy. Známy objekt tak získava nový význam a pripomína, že prostredie, ktoré navonok pôsobí bezpečne, môže v sebe ukrývať aj neistotu či ohrozenie.

Vnútro objektu odhaľuje organické tvary pripomínajúce časti tela alebo parazitické útvary. Symbolizujú negatívne vplyvy a mechanizmy, ktoré prenikajú do detského sveta napriek tomu, že doň nepatria. Súčasťou inštalácie je aj horizontálny prvok prekrytý latexovou membránou, ktorá zároveň odhaľuje aj skrýva svoj obsah. Vytvára tak napätie medzi ochranou a hrozbou, detstvom a svetom dospelých.

Dielo vzniklo v roku 2025 v Ateliéri voľného sochárstva VŠVU pod vedením Mateja Gavulu a je súčasťou umeleckých intervencií v areáli Novej Cvernovky.

ZMENA REŽIMU (Roberta Andrášková, 2026)

Dielo Zmena režimu vychádza z nájdeného stožiara elektrického vedenia, ktorý po výmene zostal ležať vedľa svojej novej funkčnej náhrady. Pôvodný prvok už nie je súčasťou siete, no zároveň sa ešte nestal odpadom. Nachádza sa v prechodnom stave medzi používaním a zánikom, kde sa z technického objektu stáva stopa, materiál a nositeľ pamäte.

Súčasťou inštalácie sú aj analógové fotografie dokumentujúce pôvodnú situáciu a fragmenty keramických izolátorov, ktorých poškodenie odhaľuje stopy tlaku, lomu a času. Dielo upriamuje pozornosť na okamih, keď sa bežne neviditeľná technická infraštruktúra stáva fyzicky prítomnou a odhaľuje nielen svoju materiálnosť, ale aj sieť ľudských rozhodnutí, práce a vzťahov, ktoré ju utvárajú.

Dielo vzniklo v roku 2026 v Ateliéri voľného sochárstva VŠVU pod vedením Mateja Gavulu.

Chcete vedieť viac?

Ak vás zaujíma história sôch, ich autori aj príbeh samotného areálu Novej Cvernovky, odporúčame vypočuť si tri krátke približne päťminútové časti relácie Umenie Mesta_FM, v ktorej odborníci približujú ich vznik aj širší kontext.

ČASŤ PRVÁ

ČASŤ DRUHÁ 

ČASŤ TRETIA

Za dôveru pri vzniku Novej Cvernovky ďakujeme Bratislavskému samosprávnemu kraju.

A rovnako ďakujeme všetkým, ktorí mapujú, chránia a podporujú umenie vo verejnom priestore. Aj vďaka nim zostáva živou súčasťou nášho mesta.

Ak viete o zaujímavej informácii, ktorá by článok doplnila alebo spresnila, napíšte nám na komunikacia@novacvernovka.eu.