Slovenská Národná Putika v Novej Cvernovke

Ešte sme ju nestihli poriadne predstaviť, a to už si žije vlastným životom v kampuse Novej Cvernovky nejaký ten piatok.

Trochu punk, trochu nostalgia.

Pamätáte si tie stánky na rohoch, kde ste si jedným ťahom vedeli kúpiť pelendrek, Bravo aj poldecák Fernetu? Putika je pozostatok éry, ktorá bola drsná, absurdná aj smiešna. Pre niekoho boľavá spomienka na 90s, pre niekoho flashback na detstvo či ranú mladosť.

Made in Banská Bystrica, 1990.

Stánok kedysi sídlil v Dúbravke a vlastnila ho pani dôchodkyňa, ktorá tam predávala tlač a alkohol. Rozhodli sme sa doviezť ju do NC a naplniť ju novým významom.

„Stánky tohto typu, šesťuholníkový pôdorys, sú odkazom na prelom 80s a 90s. Ikonickými ich robí tá akoby “rozkročenosť” medzi dvoma érami, tá rozpoltenosť či ešte ide o pozostatok socializmu alebo už transformáciu na kapitalizmus, rozkrádanie štátneho majetku, kupónovú privatizáciu, delenie Československa, nacionalizmus, mečiarizmus, etc,” povedal Janči, ktorý stál pri rekonštrukcii aj zrode našej Slovenskej Národnej Putiky.

A čo podľa neho taká péeneska symbolizuje? „V niečom je to tá revolučná nádej z bohatšej alebo z časti férovej budúcnosti, v niečom to obrovské sklamanie z transformácie, ktorá sa udiala v priebehu 90s. Akoby nenaplnený prísľub zhmotnený v takejto (pôvodne) ružovo-červenej búde.”

Je to škaredé? Možno.
Je to ikonické? Jednoznačne.
Je to výlet do devätdesiatok, aj komentár k modernému Slovensku.

„Zaujímavé to bolo na našom Facebooku vo chvíli, keď ľudia hejtovali – socíkovskú búdu. Pritom to bol vlasne hejt na niečo nechutné, čo sme zažívali v 90s omnoho viac, než v období socializmu, kedy to boli skôr obdĺžnikové PNSky s vlnitými mrežami podobné unimobunkám,” dodal Janči na záver ako komentár k ceste, ktorou si putika prešla od svojho kontroverzného (ne)prijatia dodnes.